Dominika Hrnčiříková, www.atelierdominika.sk, svadobná fotografka

Svadobné fóra sú zväčša plné dopytu od neviest a tiež je tu veľké množstvo dodávateľov. Z času na čas sa zapojím aj ja a tentokrát, keď som videla, že hľadá fotografa Simonka, som ani nemohla inak. Lebo fotiť svadbu spolužiačke zo strednej školy je jednoducho radosť. A som vďačná, že si ma Simonka s Peťom vybrali.

Od spolužiačky po svadobnú fotografku

Cestou na svadbu, cez nádherné kopce a lesy severného Slovenska som spomínala na to, ako rýchlo nám ubehol čas od školských lavíc a teraz budem súčasťou tohto dôležitého svadobného dňa. Makov a jeho okolie je naozaj nádherné. Ale keď som myslela na to, koľko toho musela Simonka precestovať kvôli škole …

Ale školské časy sú za nami. Dnes, v krásny septembroví deň, som tu pre to, aby som zvečnila jeden výnimočný deň dvoch mladých ľudí.

Svadobný deň

Tento svadobný deň začína u ženícha. S prípravami mu pomáha ocino, čo je pre mňa krásne. Aj ako fotografku, aj ako matku. Od narodenia nám rodičia pomáhajú s obliekaním, okrem ďalších milión dôležitých vecí. Oni sú tí, ktorí nás pripravujú na náš „dospelácky“ život. A symbolom toho celého je, pripraviť syna na jeho svadobný deň.

Za nevestou Simonkou som sa previezla ešte trošku ďalej, až k hraniciam s Českou republikou, do Klokočova. A keďže som minula odbočku k neveste, veru som sa aj ocitla za hranicami Slovenska 🙂 Našťastie máme telefóny, a tak mi nevesta poslala na hlavnú cestu brata, ktorý ma autom sprevádzal k domu nevesty. Doslova bývanie na samote u lesa. Krásna príroda, pár susedov v okolí, ticho, ale teda, zimy tam musia byť drsné. A veru aj boli. Simonka mi rozprávala príbehy z detstva počas jej svadobných príprav. Oblečená, pripravená, prípitok za nami a môžeme čakať na ženícha. Prišiel!

Po prvom videní, ktorý som im pripravila trošku bokom od očí ostatných hostí, aby patril len im dvom, sme sa presunuli k ostatným, kde nevesta privítala ženícha aj s jeho rodinou. Odobierka, ako inak, bola emotívna, plná dojemných slov, ktoré sa ťažko drali z úst snúbencov. Niet sa čo čudovať, spomenúť si na svoje detské roky, naozaj úprimne a od srdca poďakovať rodičom za všetko, čo pre nich v živote urobili a že aj vďaka ním sa jeden pre druhého stali tými pravými. Tými, ktorí chcú v tento deň spojiť svoje životy v jedno. A založiť si vlastnú rodinu, s čím už v podstate začali. Spolu s ich synčekom sa v tento deň stanú rodinou, ako sa povie, aj na „papieri“. Lebo ňou sa, podľa mňa, stali už v deň, keď sa ich synček narodil.

Láska je ako kvetina – treba sa o ňu starať

V krásnom kostole v Klokočove aj slová kňaza utvrdili každého z nás, že láska je ako krásna ruža. Keď sa dvaja stretnú, je to ako malý púčik, a keď dostane výživu v podobe slnka a vody, vykvitne do krásnej kvetiny. Aj o každý vzťah sa treba starať. Pretože vzťah a manželstvo, to nie je len to krásne. Nie je to byť spolu len v tom dobrom, ale hlavne vydržať a podporiť sa aj keď prídu ťažšie časy.

Svadobná hostina sa konala v kultúrnom dome, výhodou týchto priestorov je dostatočná veľkosť aj pre väčší počet hostí a tiež to, že sú tu naozaj vysoké stropy. Čo zaručuje, že aj pri vyšších teplotách ostáva v sále stále dobrý vzduch. A pri peknej výzdobe sa vie aj toto miesto premeniť na krásny priestor.

Fotenie v prírode počas zlatej hodinky

Svadobné fotenie sme si nechali na západ slnka počas hostiny. Spoločné rodinné fotky sme urobili pred sálou, kde vzali svojho synčeka, a potom sme sa už len s nevestou, ženíchom a kameramanom Peťom presunuli k neďalekému lesu a na lúku. Načasovala som to tak, aby sme stihli zlatú hodinku. Vyšlo nám to. Na fotení sme boli cca hodinu a maximálne to stačilo na to, aby sme vytvorili množstvo krásnych prirodzených fotografií a aj kameraman mal priestor si urobiť pekné zábery. Nie je nad to, keď sa svadobní profesionáli vedia dohodnúť a zladiť k tomu, aby spolupracovali a pre manželský pár vytvorili obaja krásne spomienky na ich veľký deň.

Po fotení sme sa vrátili do sály, kde bola zábava v plnom prúde. A v tomto čase sme sa pustili aj do spoločného fotenia mladomanželov s rodičmi, rodinami, kamarátmi a ostatnými hosťami. Ale tiež tých, ktorí mali záujem sa fotiť aj sami – pretože, ja to beriem tak, že keď si každý hosť na svadbe dá záležať na tom, aby v tento deň vyzeral pekne, to si zaslúži aj fotografie pre nich samotných.

Svadobný deň Simonky a Peťa bol plný lásky, smiechu, pohody, krásnych a milých ľudí. Tento svadobný deň pre mňa skončil cca o 21. hodine večer. Aj taká je možnosť fotenia svadobného dňa – od príprav do večernej zábavy. Takže tentokrát ma už len čaka hodinka cesty domov. Unavená, ale šťastná, že mi ďalší ľudia dali dôveru a mohla som zvečniť ďalší nádherný svadobný deň. Simona a Peťo, ĎAKUJEM!